Zákonný rámec právnej úpravy
Všetky druhy vyživovacích povinností v rámci rodinných vzťahov upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými, vyživovaciu povinnosť medzi manželmi ako aj o príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke. Úprava vyživovacích povinností je pomerne rozsiahla, preto sa v dnešnom blogu zameriame na jeden druh vyživovacej povinnosti, a to vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, špeciálne k maloletým deťom.
Minimálne Výživné
Zákon o rodine explicitne stanovuje aj minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, a to 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo je aktuálne suma 29,42€. Táto suma je naozaj minimum a sú povinní ju plniť aj rodičia bez príjmu, resp. s extrémne nízkym príjmom.
Do kedy trvá vyživovacia povinnosť
Platí, že rodičia sú povinní plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom do času, kým nie sú schopné sa samé živiť.
Zánik vyživovacej povinnosti sa neviaže ani na skončenie povinnej školskej dochádzky ani na dovŕšenie určitého veku dieťaťa.
Často sa stretávame s názorom, že rodičia sú povinní živiť dieťa do 26 rokov, čo však nemá oporu v platnom práve.
Dieťa je schopné samostatne sa živiť, keď dokáže trvale uspokojovať svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Spravidla je to po ukončení sústavného vzdelávania a po nastúpení do prvého zamestnania.
V praxi sa stretávame s prípadmi, keď dieťa, ktoré aj presiahlo vek 26 rokov, je z objektívnych dôvodov odkázané na výživu rodičov, predovšetkým ide o zdravotné dôvody.
To znamená, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom môže trvať neobmedzený čas.
V prípade, ak bolo výživné na dieťa stanovené súdom, a dieťa je už schopné samostatne sa živiť, je potrebné obrátiť sa na súd a žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti.
Nie je možné len jednoducho prestať platiť výživné, nakoľko sa takto povinný rodič dostáva do omeškania a hrozí mu riziko exekúcie.
Výška
výživného
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará.
Schopnosti rodičov sú dané najmä vzdelaním, intelektom, fyzickými možnosťami a zdravotným stavom.
Možnosti rodičov sú dané objektívne najmä trhom práce, mierou nezamestnanosti v danom regióne, vekom rodiča, platovým priemerom v oblasti výkonu práce, ktorú rodič vykonáva.
Majetkovými pomermi rodičov rozumieme celkovú majetkovú situáciu rodičov reperzentovanú najmä príjmami rodičov ako i životným štýlom rodičov.
Odôvodené potreby dieťaťa
Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadan nielen na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov ale vždy berie do úvahy aj odôvodnené potreby dieťaťa.
Odôvodnené potreby dieťata sú najmä výdavky
- na bývanie
- na stravu
- na odev a obuv
- na lieky a zdravotnícke pomôcky
- na hygienické potreby
- na školu
- na krúžky, šport a záujmy
- na prípravu na výkon povolania
výdavky rodičov
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyplýva to z toho, že vyživovacia povinnosť je vždy prednostnou pohľadávkou.
Súdny poplatok
V konaní o výživné na maloleté deti sa neplatí súdny poplatok.
Konanie je zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov.
Cenník služieb v oblasti výživného
V oblasti vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom Vám ponúkame poradenstvo, mimosúdne riešenie ako i súdne riešenie situácie vrátane spracovania návrhu na súd a zastupovania na pojednávaní.
Cenník našich služieb nájdete na stránke v sekcii Výživné.
V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať.